Dátum: 21.05.2013
Vložil: Tomáš Chorvát
Titulok: Re:Re:Viera – nádej - riešenie
Ahoj Gregor,
ďakujem Ti za tento návrh. Ono bude asi naozaj dobré objasniť, prečo sem píšem, to čo píšem. Ono je to tak. Tie veci o ktorých sem píšem, sú vecami, ktoré sa ma bytostne dotýkajú. Sú vlastne vyústením veľkého množstva myšlienok, ktoré mi víria hlavou. Ono to nie je jednoduché sformulovať ich do písomnej podoby, ale je to veľmi potrebné. Pretože keď človek je niečo nútený sformulovať tak, aby to malo hlavu a pätu (a dalo sa to čítať), musí si myšlienky utriediť. (Až) pri tomto triedení často príde na to, o čo tom vlastne je, kde leží podstata. To je pre mňa samotného veľmi dôležité.
Podobne je to u mňa aj s modlitbou. Ja svoje modlitby „nesypem z rukáva“, väčšinou sú pomerne jednoduché a krátke (čo teraz súvisí aj s únavou). To, že sú jednoduché a krátke by nemuselo byť na škodu, ale často vnímam, že v čase modlitby nedokážem presne slovami vyjadriť to čo cítim. Tu však skôr ide o problém všeobecnej „nedokonalosti“ ústneho prejavu (ak ste čítali nejaké prepisy hovorovej reči, tak viete o čom hovorím) a s modlitbou to spoločné veľa nemá. No ale práve preto pre mňa má „hodenie mojich myšlienok na papier“ aj taký význam, že takto môžem dať svojim myšlienkam (ktoré majú často úzku spojitosť s tým o čom sa modlím), celistvejšiu podobu. A pri samotnej modlitbe či po nej sa už nemusím „trápiť“ tým, či sa počas modlitby dokážem presne vyjadriť.
No a prečo to dávam do odkazovky na internete? No rozhodne nie z exhibicionizmu. Jedným z dôvodov je, že nie som si istý, že ak by som si písal len sám pre seba do šuplíka, či by som mal dostatočnú vôľu venovať sa tomu, teda či by písanie rýchlo nezakapalo. No a takto popri písaní sa zároveň „starám“ aj o odkazovku Rezovku - som veľmi rád, že tu máme takýto priestor. Nie na písanie (v zmysle slohového cvičenia), ale na zdieľanie sa.
Zdieľanie sa je najvýznamnejším dôvodom prečo to dávam na Rezovku (a je zrejmé prečo práve tam, len tam a nikde inde). Moje možnosti byť v kontakte s ľuďmi z nášho spoločenstva sú veľmi, veľmi obmedzené. A tak aspoň týmto spôsobom sa snažím priblížiť, to ako a čím žijem (no keďže som našiel dve krabice vtáčieho mliečka, tak žil som aj na ňom; ináč ma v kríze „ratuje“ najmä hroznový cukor :-) Mám nádej, že postupne, keď sa viacerí ľudia k Rezovke prepracujú, budú aspoň pre niektorých z nich informácie odo mňa niečím vítaným, čo ináč postrádajú.
No a istotne na písanie sú potrebné aj impulzy, bez ktorých by nevznikla ani táto odkazovka a ani jeden odkaz v nej. Vďaka Pánu Bohu za ne!
